Hľadali ste Luxusné Exkluzívne Svadobné Fotografie / Fotografa ?
Vitajte na mojej stránke.

Svadba Viktória & Martin

Nebola to láska na prvý pohľad, ale láska na celý život...

Obaja pracovali v medzinárodnej spoločnosti, avšak Viki v bratislavskej pobočke a Martin v rakúskej centrále. Martin však chodil do Bratislavy veľmi často školiť nové tímy, nastavoval im procesy a bol im dobrým lídrom. Viki si už vtedy všimla niekoľko pekných vlastností, ktoré si na Martinovi váži dodnes: „Je to úžasný človek, trpezlivý, inteligentný, zodpovedný, spravodlivý, kamarátsky,pokorný, ochotný všetko v pokoji aj niekoľkokrát vysvetliť a vždy pomôcť, keď sa vyskytne problém. Obdivovala som ten pokoj, ktorý z neho vyžaroval, emočnú rovnováhu, pracovné nasadenie, rozsiahle vedomosti a skúsenosti, vďaka čomu sme si vybudovali pekný pracovný vzťah.“
 
Po teambuildingu, keď si obaja uvedomili, že im je spolu dobre, si písali úprimne a priateľsky takmer každý deň. A city boli čoraz viac intenzívnejšie a istejšie. Isto čakáte na okamih, ktorý bol tým zlomovým... „K jednej špeciálnej príležitosti som dostala pesničku v nemčine, v ktorej bolo skryté vyznanie. Bola to síce neznáma pieseň, ale bola tou najkrajšou, akú som kedy počula. Po niekoľkých mesiacoch písania sme sa stretli... Vedela som už veľmi presne, že toto je muž môjho života, že tento človek je mojou spriaznenou dušou, že ho milujem a plne mu dôverujem, že s ním som a budem šťastná. Verila som mu, že ma nesklame.“

Zásnuby vo viedenskej reštaurácii

Viki o nich možno čosi tušila, keďže sa s Martinom o svadbe už dlhšie rozprávali. No a Martin mal o to ľahšiu úlohu pri hľadaní prsteňa, lebo presne vedel, aký sa jej páči. A takto si ženích spomína na deň zásnub: „Zavolal som Viki nenápadne jednu sobotu do viedenskej reštaurácie na obed. Bola to taká „naša“ reštaurácia, kde sme boli spolu prvýkrát a kde sme väčšinou vždy oslávili všetky naše výročia. V ten deň nám práve vyšlo škaredé, upršané počasie. Viki to chcela zrušiť, ale nakoniec som ju prehovoril. Deň predtým som tam totiž už zorganizoval personál, priniesol kvety, prstienok a rezervoval romantické miesto pri okne s výhľadom do záhrady. Tam som ju požiadal o ruku, kľakol si, podal jej kyticu s prstienkom a spýtal sa, či si ma vezme. Bola veľmi prekvapená a dojatá." 
 
Martin si však vybavuje v súvislosti s kyticou aj jeden veľmi vtipný moment, ktorý vyplynul zo samotnej situácie... „Musím priznať, že som Viki aj veľmi pobavil, takže bol to taký smiech cez slzy dojatia. Priniesol som totiž kyticu aj s vázou cestou „akože“ z toalety. Nemal som veľa času, no ako som ju vytiahol z vázy, tiekla z nej nonstop voda, tak som v tej časovej tiesni schmatol kyticu aj s vázou. Viki si najprv myslela, že ide o žart, a kyticu som zobral niekomu zo stola.“ No a do roka bola svadba...

Romantické vlny

Čo sa tyká účesu, Viki vedela, že vlasy bude mať určite rozpustené a jemne vlnité, lebo takto pôsobia veľmi žensky a svadobným šatám dodajú ten správny pôvab. Ako celok to vyznieva veľmi nežne, romanticky, priam dievčensky. Nevesta sa však stretla aj s protinázormi: „Napriek tomu, že ma všetci, dokonca aj vizážistka, upozorňovali, že mi vlny na mojich vlasoch nevydržia celú noc, nech by som spravila čokoľvek, stálo mi to za to.“
 
Čo sa týka mejkapu, vizážistka zvolila tmavšie odtiene na oči a lososový rúž. „Bol to štýl líčenia, o ktorom som vedela, že mi sedí, a aj sme si ho vyskúšali vopred na skúške. Mala som predstavu o mejkape, ktorý vydrží aj trojhodinové fotenie na najväčšom slnku, ale zároveň nebude veľmi neprirodzený na dennom svetle. Nebola to jednoduchá požiadavka, ale Ľubka to dokonale zvládla,“ pochvaľuje si s úsmevom Viktoria.

Šaty "Ofelia" pre princeznú

 O svadobných šatách mala Viki od začiatku jasnú predstavu, a preto to bolo možno aj veľmi rýchle rozhodnutie. „Chcela som šaty s kvalitnou čipkou, spod ktorej nenápadne vidieť vrchnú časť tela. Šaty s odhaleným chrbtom, niečo jemne sexi, no nič výstredné. Šaty takpovediac „princeznovské”, s dlhou vlečkou, nie však snehovo biele, inklinovala som skôr k ivory či jemne púdrovo ružovej, a k tomu ten najdlhší závoj lemovaný čipkou,“ ozrejmuje svoje predstavy nevesta. Tie jej do bodky splnili šaty značky Pronovias, konkrétne model Ofelia zo Svadobného salóna Nicole. Bol to prvý salón, ktorý navštívila a prvé šaty, ktoré si vyskúšala. „Navštívila som následne ešte jeden obľúbený salón, keďže som to mala v pláne od začiatku a nedalo by mi to, avšak žiadne zo šiat nekonkurovali tým predtým,“ dopĺňa Viki, ktorá sa vrátila späť do salóna Nicole a už ďalej nehľadala, lebo jej vysnívané našla práve tu.

Dvojjazičná svadba

Martin je totiž Rakúšan, takže táto možnosť bola veľmi užitočná, hlavne pre hostí zo ženíchovej strany. Svadba sa teda konala v slovenčine aj v nemčine, či už v kostole s oficiálnym prekladateľom, alebo počas voľnej zábavy s koordinátorom, ktorý komunikoval v oboch jazykoch. Svadba bola na Slovensku, konkrétne v Nitre, a väčšina organizačných povinností zostala tým pádom na Viktórii, no po vzájomnej diskusii s Martinom sa jej vo všetkom darilo. „Som veľký detailista, čo sa odzrkadlilo aj na organizácii a svadobných prípravách. Mali sme na to asi trištvrte roka. Pôvodne som to takto detailne riešiť neplánovala, chcela som si prípravy viac užívať. No ale asi to inak neviem, keď mi na niečom záleží. Zúčastnili sme sa asi na všetkých svadobných výstavách a strávila som desiatky hodín inšpirovaním sa na internete,“ poznamenáva Viki a určite to bola užitočná práca, lebo na fotografiách vyzerá všetko absolútne dokonale! 
 
 

 

Smoking pre ženícha

Výber svadobného obleku bol v rukách nevesty. „Martin mi prenechal plnú dôveru, nakoľko vie, že móda a štýl sú mi veľmi blízke, a výber oblečenia, taktiež toho pánskeho, ma viac než baví. Vedeli sme od začiatku, že to bude smoking. Neviem si predstaviť na svadbu nič elegantnejšie, ako čierny smoking, bielu smokingovú košeľu v tvare slim fit, lakovky, čierneho motýlika a manžetové gombíky. Hľadali sme veľmi dlho, u nás na Slovensku aj v Rakúsku. So smokingom to bolo veru oveľa ťažšie, než so svadobnými šatami. Okrem toho chlapi nemajú vo všeobecnosti toľko trpezlivosti pri skúšaní a behaní z obchodu do obchodu, ako my ženy,“ s úsmevom spomína Viki. Takmer všetko, čo chceli, napokon našli v obchode Hugo Boss v Rakúsku. Všetko od nich sedelo na ženíchovi ako uliate a spĺňalo všetky ich predstavy. „Akurát smokingovú košeľu, na mieru šitú, sme si dali vyrobiť aj s iniciálami v zlatom prevedení v Bratislave u „Suits by Ďurka“. Všetko krásne hralo do seba a môj muž bol tiež nadmieru spokojný.“

Výber fotografa

 
Manželov zaujal fotograf Miqo Cash, ktorého portfólio spĺňalo všetky ich predstavy. Išlo totiž o jedného z najdôležitejších dodávateľov a nevesta mala predstavu o takých fotografiách, ktoré nedokáže vytvoriť každý fotograf: „Fotografie umelecké, neobyčajne krásne, zachytávajúce emócie a dôležité momenty. Také, ktoré nepôsobia dojmom, že sú dopredu nainscenované. Bolo to veru dlhé a náročné hľadanie na internete.“ No ale nakoniec veľmi úspešné, ktoré vyústilo do prvého osobného stretnutia, kde sa predstavy Viki aj Miqa zhodovali. „Veľmi ma potešilo, ako zodpovedne berie každé jedno fotenie, že má vždy jasnú predstavu, aká fotka by mala vzniknúť, keď sa ocitne v danom okamihu na danom mieste. Tým som si vybudovala dôveru voči nemu a vedela som, že to môžem celé nechať v jeho rukách, bez obáv, že by sme mohli byť nakoniec vo finále sklamaní.“
 
Fotenie prebiehalo hlavne v kaštieli Mojmírovce a v zoborskom lesíku. Okrem týchto záberov mal Miqo aj niekoľko super nápadov na umelecké fotky počas voľnej zábavy, preto majú manželia aj veľmi zmyselné fotky pri západe slnka, priamo z terasy svadobného priestoru hotela. No a niekde medzi poslednými fotografiami v tomto článku nájdete aj jednu neobyčajnú fotografiu, o ktorej nevesta povedala: „Na záver, po odčepčení, tesne pred mojim prezlečením do popolnočných šiat sme absolvovali ešte jedno malé umelecké fotenie pri bare hotela spolu aj s našimi kamarátmi. Táto skvelá myšlienka o fotografii a lá „všetci na mol“ skrsla taktiež v Miqových predstavách počas svadobnej zábavy a mala veľký úspech.“
 
 
Celý priebeh svadby si môžete pozrieť na tomto odkaze

Žijeme svoj sen

Manželia vidia vo svojej budúcnosti spoločné deti, usilujúc sa vychovať z nich dobrých, srdečných a vďačných ľudí, dať im dobré vzdelanie a správne ich pripraviť na život. „Predstavujem si taký ten pokojný, pohodový život. Užívať si jeden druhého a vychutnávať si každý jeden deň s našimi deťmi, a ak to bude možné, chceli by sme spoločne toho ešte veľa precestovať.“
 
Pri spomienke na svadobný deň cítia manželia krásnu nostalgiu z toho, aké to bolo krásne, a celkovú spokojnosť, že to zvládli zorganizovať a aj zrealizovať. „Cítime úľavu, že tie dlhé mesiace príprav, komunikácie s dodávateľmi, práce na organizácii celej svadby už máme za sebou a môžeme si manželstvo už len plnými dúškami vychutnávať. Samozrejme, je tu aj smútok z toho, že tento jedinečný deň už skončil a nikdy viac sa nezopakuje,“ s týmito slovami uzatvára rozprávanie sympatický pár, ktorý by si svadobný deň zopakoval znova, avšak bez všetkých organizačných povinností, ktoré mu predchádzali.